Rozhodol som sa ísť na to z iného konca. Kým ostatný teraz hrajú hru, ja idem po koreňoch. A dostáva sa mi do rúk kniha Stalker. Príbeh o “návšteve”, ktorá veľa zmenila. Zmenila časť krajiny na takzvané “pásmo”. Pásmo, ktoré je plné nechutných anomálií (komária lysina hovorí za všetko), ale aj plné krásnych a hlavne cenných pozostatkov po návšteve. Práve tu sa každý deň, riskujúc vlastné životy vrhajú stalkeri, za vidinou dobrého zárobku. Jedným z nich je aj Redrick Schuchardt, ryšavec, ktorého osud budeme sledovať. Je prekvapivé, že 150 stránkový román zaberá obdobie niekoľkých desaťročí :/ a predsa sa necítime ukrátený. Príbeh o tom ako sa z nešťastia iných, či celej planéty dokážu nejaké svine tešiť je veľmi dobré čítanie dodnes.
Moje hodnotenie: 8/10
Zhrnutie:
názov: Stalker / Piknik pri Ceste
originálny názov: Piknik na obočine
autor: Arkadij a Boris Strugackovci
počet strán: 153
rok: 1978
vydal: Smena
A je za mnou aj piaty diel, štvordielnej trilógie Douglasa Adamsa.
Prečo mám po dočítaní štvrtého pokračovania Douglasového bestselleru krásne ľahký pocit na duši? Žeby kôli melancholickému záveru knihy, alebo len kôli tomu, že som dočítal ďalšiu knihu.
Konečne, hurá, sláva… Hovoril som si keď v knižnici konečne našli túto knihu. V poradí už tretí diel Douglasovej vesmírnej ságy nesie názov, ktorý Vám určite bude niečo hovoriť. Tento diel som získal vo verzii od vydavateľstva SLOVART, takže syndróm minulých dielov sa nekoná. Väzba je konečne pevná a kniha má dobrý vreckový formát. Ale k deju. Tentoraz našich hrdinou nečaká nejaká podradná úloha, ale rovno zachrániť celý vesmír. Ako sa k tomu postavia? Ako vždy, s humorom. Opäť navštívime Zem, dokonca v dvoch podobách a možno zistíme aj Základnú otázku k Veľkej odpovedi. Nejdem sa moc o príbehu rozpisovať, to treba zažiť, ale čo ma sklamalo je prehnane veľa “kravín” v deji, viem že je to úlet, ale niektoré časti boli viac trápne ako vtipné. A celkom do úzadia zapadla moja obľúbená postava Zafoda, ktorý si škrtol len na pár riadkoch. 8 je ale stále veľmi solídne.
A je to tu, po dlhom čakaní, rezervovaní a následnej ceste domov som spapal pokračovanie Stopařůvho…. Kniha nesie hrdý názov Restaurant na konci vesmíru a pokračuje tam kde prvý diel skončil. Naši hrdinovia Arthur, Ford, Zafod a Trillian, sa chystajú vyhladnutý práve do Restaurantu na konci vesmíru, ibaže bol by v tom čert, aby sa im to podarilo na prvý pokus. Cestou sa budú teleportovať, utekať, budú unesený (aj s celou budovou :)), ale predovšetkým nás budú skvele baviť.Oproti prvému dielu sa dvojka snaží o niečo inteligentnejší humor, čo jej aj vychádza, bo i keď niektoré čašti sú doslova k rehotaniu, iné sa snažia zhadzovať ľudskú blbosť svojim nenapodobiteľným a nenásilným podpichovaním. Celkovo je kniha o trošku vážnejšia, ale myslím, že nikomu to nevadí. Kvalita prevedenia sa žial nezmenila…
Hneď na začiatku môžem povedať, že táto kniha absolútne otočila na ruby žáner sci-fi. Nič hardcore, nejaké “sväté poslanie”, len život z tej najzábavnejšej strany.