Jeden z mojích najsrdečnejších… V zádušnej omši strateného raja som strával a trávim krásne chvíle a stále mi ma čo povedať. Hoc to pravé začína až od tretej pesničky, čiže The Enemy, do konca neskončí… Plačlivý no čarokrásny Praise Lamented Shade, nasledované krásnym “You’ll never save me again…” z pesničky Requiem, tancujúcim Unreachable s krásnym klavírom a úžastným refrénom, “It’s dead it’s over all too slow. Can’t you see you are my worst enemy?” z Prelude to Descent núti kričať z posledného dychu ako aj “All blown away” z Beneath Black Skies a krásna perlička na záver v podobe pesničky Your Own Reality Vás naučí milovať. Silný album a jeden z mojich najzlatších klenotov.
Moje hodnotenie: 9/10
žáner: Gothic Rock/Metal
dĺžka: 45 minút 28 sekúnd
rok vydania: 2007
pôvod: Veľká Británia
zostava: Nick Holmes, Gregory Mackintosh, Aaron Aedy, Stephen Edmondson, Jeff Singer
*report tohto albumu tu je z jedného dôležitého dôvodu :). Iron Savior som nepoznal ale rok 2007 priniesol nenápadný album Megatropolis. Uch, hudobne pretavené zážitky za hodiny hrania hier, čítania máng “z budúcnosti” v krásnom speed/power kabátiku, s kvalitným vokálom, ktorý je zúrivý a jemný zároveň. Refrén ikony menom Megatropolis je paráda, ktorú si premietam v hlave tak ako ďalšie moje obľúbenkyne Cybernetic Queen a Cyber Hero. Kult zakladať nebudeme ale pevná osmička je pre mňa aj tak hodnotnejšia…
Počúvam veľa, hlavne cez empétrojku, ale o zaujímavých veciach zabúdam informovať :). Tak ako o tom, že začať najhorším albumom (podľa kritiky) obľúbenej kapely a zamilovať si jeho pobodu. Taký je prípad Pecada, čiže hriech v portugalčine. Moonspell ním vo mne zanechal stopu svojho názvu. Láska krížená temnom, oslava ženy, hriešne sny, tajomno potvrdené už prvými slovami; “Slow down. God can hear you.“. Pokoj s nevšednými prvkami a moje typické vydvihnutie peciek ako 2econd Skin, EuroticA a HandMadeGod. Škoda, že ďalšie sú tvrdšie ;).
Kapela, ktorá to začala. Kapela, ktorá vyniesla sub-žáner New Way of British Heavy Metal na výslnie a dnes už patrí medzi legendy svetového heavy metalu. Ich prvá doska vyšla v symbolickom náklade 666 a priniesla tri pesničky, z ktorých dve sa stali jednými z ich hymien; úvodná Iron Maiden a Prowler sú také nezabudnuteľné, ako aj bootlegová bonusová balada Strange World. Di’annov hlas síce je trošku “iný” ako na ktorý sme zvyknutý z dneška, ale ľudia, je to 30 rokov a zvuk je stále dokonalý! 9 bodov na začiatok.
Sú albumy dobré, výborné, albumy roka, revolučné albumy a potom už len October Rust. Type O Negative nahrali jeseň, ktorá núti plakať. Smútok, Steelov hlboký hlas a pesničky, ktoré sú také nezabudnuteľné, že si ich pamätám ešte od dôb, čo som nastúpil na základnú školu. Tento album je jednoducho dokonalý, ale predsa nie pre každého. Mal by obsahovať varovanie, že po vypočutí budete mať nutkanie spáchať samovraždu, pretože svet už nikdy nebude taký ako sa zdal byť. Hviezdna trojka? Love You To Death, My Girlfriend’s Girlfriend, Burnt Flowers Fallen …a všetky ostatné.
Popravde nečakal som, že sa opäť podarí Slížiakom nahrať placku, ktorá bude podobne ako predchodcovia parafrázovaná kde sa len dá. Také krásne odpisy spolu s veľkou pravdou znamenajú, že sa opäť bude dať o čom rozprávať. Moja osobná hviezdna trojka; Líza a Wendy, Život, Ukáž Tú Tvoju ZOO, pričom ani jedna ostatná pesnička nieje slabá a výborný dojem kazí len obal. V 17tich pesničkách si vypočujete odkazy na Rammstein, Divokého Billa, Slovenský hip-grc-shit-hop či napríklad Sepulturu (pesnička Cavalera má taký deathový scream až som bol mimo)…