

Fakt ste nečakali, že ešte nejakú recenziu napíšem? Ale choďte :). Nie, nie neochádzajte a prečítajte si gramatický masaker o zombiáckej akcií Stubbs the Zombie: Rebel Without a Pulse o zombíkovi Stubbovi a jeho kamarátoch.
Vítajte v meste Punchbowl:
Romantické, idylické, klišovité… Nejaké 50te roky, Amerika a ich dokonalé mesto, ktoré vlastní mladý ambiciózny miliónár, ktorý má navyše stále veľmi sexi mamu :). Čo sa môže v dokonalom meste stať? A pri takej záležitosti ako je papanie hotdogu? No jedine musí prísť náš hrdina Edward Stubblefield priamo z podzeme, aby vám hneď v prvých sekundách predviedol, prečo túto hru ľudia jeden čas odsudzovali tak veľmi, že o nej hovorili aj naše komerčné televízie. Totiž… Ideme papať mozgy.
Som Vaša robosprievodkyňa, teda vlastne sprievodca po meste:
Ako zombík veľmi zdravo nevyzeráte, čo Vám povie aj sympatický ružový robot ženského “pohlavia”, ktorý Vás na začiatku bude sprevádzať a naučí Vás všetko čo zombík potrebuje… …áno, aj prdieť Vás naučí :D. Asi Vám to dochádza však? Túto hru nielenže netreba brať vážne, ale pokiaľ nebudete maximálne empatický, tak si žiadnu srandu neužijete :D. Drobnosti ako napríklad robot na tankovanie Vás dostanú ak máte tú správnu náladu. Ako zombík toho dokážete celkom dosť, i keď ste len tupé stvorenie. Možností máte dosť a poteší, že všetko je myslím dosť originálne na to, aby ste sa za krátku hraciu dobu nezačali nudiť. Čo teda dokážete? Mimo klasického oháňania sa rukami si môžete požičať ruku nejakého civilistu a oháňať sa ňou, prdenie som spomýnal (…), hádzanie vlastných vybuchujúcich vnútornosti asi nie, však? A čo takto odhodiť si vlastnú hlavu? Všetko je pekné, a keď sa s tým naučíte hrať tak aj účiné. No najväčšia špecialita prichádza… …v ďalšom odstavci.
Hovote mi “vec”:
Pamätáte si istú čieno-bielu rodinku, ktorej hlavou bol istý pán Addams? Ich rodina bola prapodivná a všetci si spomýnate aj na ruku menom “Vec“. Náš Stubby takú ruku má, dokonca svoju! Jej odtrhutím a zahodením získate “zbraň”, ktorá si zaslúži odstavček. Obrazovka je čiernobiela a Vy ako prísavka z filmu Votrelec môžete behať nielen po zemi, ale aj po stenách a… …chytiť hlavu nejakému, najlepšie ozbrojenému, jedincovi, ktorý je potom celý Váš aj s jeho arzenálom! Čiže, náš zelený zombík s hroznou kravatou nebude náš jediný hrdina :). Chytiť si vojaka so samopalom, či raketometom je takmer isté výťazstvo. Spomýnam vojakov? Tak si teraz povedzme čo všetko stretneme na naších cestách :D.
Jednálny lístok surovej stravy:
Musím priznať, že po dohratí som mal pocit, že všetkého bolo akosi málo, ale keď tak spätne spomýnam, tak ono to bolo vcelku všetko veľmi rozmanité. V meste zozačiatku boli ľudkovia v oblekoch a policajti, kým sa neobjavila starecká antikomunistická jednotka, po ktorých nasledovala spŕška vedcov, armádia, či hudoníci (iné svine!!!). Tieto etniká majú aj svoje akobysomtonazval, vozidlá, ktoré dokážete ovládať (ja som vravel, že zombík je múdry klučina :)). Zajazdíte si na hnojomete, traktore, džípe či dokonca tanku, do ktorého špeciálne stojí nastupovanie za to :D.
Zlý ako živá mŕtvola:
A ide sa karhať! V dvoch odstavcoch! To je to fakt až také zlé? Veď zatiaľ to znie ako psina, ozývajú sa davy. Ale áno, psina to je, v dnešných časoch dokonca za pár šupov, ale… Ale okrem svojej škandálnosti sa hra do sŕdc hráčov nezapíše úplne zlatým písmom. Áno, aj zlá reklama je reklama, ale tak mohli v nej spomenúť neohrabanosť hry, Stubby beží len tam kam sa mu chce, nasmerovať ho pri hromadných papaniciach je pôrod a naši nemŕtvy kamoši sú banda dementov (kto by to bol čakal), občas čakajú len tam na smrť, stávajú Vám vo dverách (sväté tlačítko odsunúť zombiu) hlavne keď sa ponáhľate a v neskorších fázach sú úplne nepoužiteľný, pretože ani sebeväčší poček nepomôźe proti skvele vyzbrojeným a silným vojakom. Fakt ako, zombícke vlny sú neskôr a hlavne v otvorených priestoroch úplne nepoužiteľné.
A ešte naložím!:
Hra beží na engine hry Halo a podľa mojích hmlistých spomienok by sa dalo dokázať s ním viac. No nevadí, štýlovosť prevyšuje aj tak, ale teraz k hlavnému mínusu. Dĺžka hry! Nebyť pár zákysových momentov, ktoré budete opakovať zo 10 krát (cikanie ma opakovať bavilo :)) by ste hru dali a to nepreháňam za možno také 4 hodiny na Normálnej obtiažnosti. Áno, chceme toho dohrať čo najviac a čo najrýchlejšie, ale toto je kraťas až moc. No aspoň nestihla nastúpiť nuda ;).
Verdikt:
Kraťučká, no originálna a vkusná odreagovávačka + podarený výber hudby :).
Hodnotenie:
6,5/10

Hneď na začiatok sa chcem ospravedlniť za shoty, ktoré sú tu naokolo, ale skrátka nejaký extra pekný spomalený úskok sa mi prekvapivo nepodarilo odfotiť :). No ale snáď pre Vás bude táto recka aspoň trošku výživná ;).
The American Dream:
Herný príbeh newyorkského policajta Maxa Payna je taký známy, že nepoznať, o čom bude písať o pár sekúnd sa rovná totálnej ignorácií herného sveta. Teda len tak z rýchliku a trochu odosobnene. Predstavte si, že prídete domov z práce, ale potom čo otvoríte dvere sa prekvapivo nevyrúti Vaša milujúca manželka a Vás maličký potomok. Tu niečo nesedí… A čo potom, keď započujete krik? A potom bude už len tma… Žial nie pre Vás… Jediné čo Vás bude držať pri živote je jedno slovo; pomsta. Ale komu? Nuž ako policajt máte možnosť dostať sa bližšie, ale chce to snahu… No čo ak Vás zlo predbehne a Vy sa naraz ocitnete medzi dvoma vlakmi metra a predsa v kúte, z ktorého sa dostanete jediné s ostrými lakťami.
The Blood Veins of New York:
Keď som recenzoval Deus Ex hovoril som o tom, že Vás čaká noc Vášho života, ale čo mám teraz povedať na Maxa? Opäť si užijeme pochmúrnu, ťaživú, nočnú a čo-ja-viem ešte akú atmosféru a dokonca opäť vo veľkom jablku. No ale, čo zabezpečilo Maxovi nesmrteľnosť v živote, ktorý už preňho samotného stratil cenu? Áno, nebudem napínať, všetkých na túto hru dostali dve slová; bullet-time. Pamätám si v akom šoku som bol pri kukaní Matrixov a nezabudnuteľné sú pre mňa aj okamihy, keď som pravím tlačítkom sputil tlkot srdca počas, ktorého som mal na pár sekúnd úplnú nadvládu nad svetom, času ktorý keď skončil nahradil len krásny pocit zadosťučinenia a pohľadu na postupné padanie živlov, ktorý sa mi v tú sekundu dostali na mušku.
Police Brutality:
Takže žáner ste si asi odvodili, ingnoranti však :). Max Payne je kráľ strieľačiek z pohľadu tretej osoby, ktorý dostal do hier filmovú atmosféru, ktorá spôsobila, že človek nevie povedať, či je to filmové hra, alebo hra poďla filmu. K tomu pripočítajme skvelý príbeh, ktorý skvelo odteká, či jeden z najnezabudnuteľnejších soundtrackov, ale… …mojou obrovskou nevýhodou je, že už mám za sebou diel druhý a tak sa na povrch dostávajú isté “skutočnosti”.
In the Land of the Blind:
Aká to eufória, keď sa Max ukázal a splnil všetky očakávania. Aká eufória keď prišlo pokračovanie, nadupané a i keď nieje práve na miesto porovnanie, vidím, že po opätovnom dohratí nemám “až taký úžastný pocit naplnenia”. Môže za to už na dnešné pomery nepekná grafika, nevyvážená obtiažnosť, ktorá sa prejaví tým, že síce Vám občas výjde kúsok so skokom zpoza rohu, často budete nútený vyriešiť situáciu inak a zákonite menej efektne, vzhľadom na dlžku sa mi zdalo, že niektoré leveli pôsobia strašne na jedno brdo a dokonca sa na niektoré rovnaké miesta pozriete viac krát…
Fear That Gives Men Wings:
Bojím sa, že sa zvrhne vlna kameňovania, že na túto, ešte stále to nazvem pecku, tak kydám a, že o nej píšem tak málo. Už som spomýnal dopad tejto hry, no ale mohol by som spomenúť isté nezabudnuteľné momenty, aj vďaka ktorými si túto hru zamilujete. Ako neskôr zistíte, tak Vaše rodinu zabilo niečo oveľa väčšie ako partička zlodejíčkov a to niečo Vám nedá spať a to tým spôsobom, že po každom akte si užijete véééľmi “neviem-aké-prídavné-meno-použiť” nočnú moru, ktorých hlavne ozvučenie Vás bude ešte dlho strašiť. Príbeh je ako som už povedal skvelý a veľmi prepletený, čo Vás dostane do zaujímavých situácií, mimo iné aj to nádherne horúcej reštaurácie, či samotné finále, ktorému i keď chýba výzva, efektne je tou pravou čerešničkou na torte.
Nothing to Lose:
Nakoniec som si nechal miesto, aby som Vám hru odporúčil alebo neodporúčil. Takto, pokiaľ ste zvyknutý na to, že na Vašom stole tróni vec za veľa tisíc a ste zvyknutý na najnovšie pecky a zároveň ste túto hru ešte nehrali, neviem či budete úplne nadšený a už skôr siahnete po pokračovaní. No pokiaľ nieste ignoranti, ktorý si radi prejdú nejaký ten dôležitý mílnik histórie počítačovej zábavy, Vy ani túto recenziu nepotrebujete. Dobrá hra je to tak či tak, aký prívlastok jej ešte dáte, to je na Vás, pre mňa je už trošku “stará”.
Verdikt:
Krátko a zmäteno, tieto dve slová symbolizujú túto recenziu a v dnešnej dobe už aj túto hru.
Hodnotenie:
7/10 versus 9/10

Pozor, teraz si užijeme pár časových skokov. Prví do roku 2000, kedy tým Ion Storm pod vedením Warrena Spectora vydal hru menom Deus Ex, ktorá znamenala revolúciu, na ktorú každý spomýna… Ten ďalší skok bude z 2007 do roku 2052, kedy si užijeme tú najdlhšiu noc svojho života v koži JC Dentona…
Nazvyme to cyberpunk:
Budúcnosť nieje ružová… USA nieje už tou krajinou neobmedzených možností… Ľudia niesú už to čo bývali… Nastala doba novej xenofóbie. Vlastne ani nie xenofóbie ako takej, ale ľudia si vonkoncom niesú rovný. No ani rasisticky to orientované nieje… Ale… Vznikli dve skupiny; chudobný a bohatý. Rozdiely medzi nimi sú neuveriteľné a ešte sa k tomu pripojí aj nová choroba, tzv. Šedá smrť. Hoci protilátka existuje, nieje vôbec ľahké sa k nej dostať. Preto sa z bunky chudoby vykľujú rôzne teroristické organizácie, od ktorých nás ale niekto chráni…
UNATCO je organizácia, ktorá svet chráni od všetkých foriem terorizmu a to vďaka svojej “armáde” agentov, ktorými žilami neprúdi len krv, ale aj elektronika v hodnote miliónov kreditov (nová mena). Jedným z nich sa stávate aj Vy; JC Denton, druhým menom … (tu si pri tvorbe postavy určite dajte svoje vlastné meno, budete na seba neskôr nesmierne hrdý ;)), ktorý práve absolvuje tréning pre agentov ako je on…
Prístupový kód: FPS, RPG, Adventure, Stealth…:
Ak si myslíte, že v tréningu vyfasujete pištoľ, nôž, pušku, granáty a potom cez prvé dvere von sa pustíte do kosenia teroristov, tak… Maximálne z jednej tretiny máte pravdu. Jedny z prvých vecí, ktoré sa naučíte obsluhovať sú nepostrádateľný pakľúč, multinástroj a nanokľúč. Až potom siahnete po nejakej tej projektilovej vecičke… No a hneď po prvom výstrele pochopíte, prečo to nieje žánrovo také jednoznačné. Totiž zamierovanie Vám bude trvať tak minútu a ani to Vám negarantuje, že cieľ trafíte. Začnete si nervózne obhrýzať spodnú peru a radšej poriadne pripravíte niektorý z prstov na časté stláčanie Ctrl pre tichý pohyb. Ale tak to určite nezostane a neskôr určite pochopíte, čo na Vás stálo tie milióny kreditov…
#volajte #faxujte #mailujte #smskuje a čo ja viem čo ešte #jte:
Čo tým chcem povedať? V živote nemáme pred sebou nikdy len jednu cestu a aj sebemenší problém môžeme vyriešiť desiatkami spôsobov. Čo to má spoločné s hrou Deus Ex? Minimálne to, že je na tom dosť podobne. Skúsme opísať spôsoby, ktorými sa môžete dostať cez zamknuté dvere;
1. nájsť nano kľúč a jednoducho si odomknúť
2. vypáčiť dve pakľúčmi (záleží od Vášho skillu, o tom ďalej)
3. nájsť počítač, cez ktorý si dve otvoríte nadiaľku
4. keď to nejde počítačom, nájdete bezpešnostný terminál
5. hackneme takú el. skrinku ;)
6. pokiaľ vidíme číslený terminál:
a) nájdeme kód (napr. v datacube)
b) hackneme terminál
7. jednoducho ich vyhodíme dovzduchu ;).
Vtip je v tom, že nikdy nebudete môcť urobiť všetko, teda musíte umne využívať dostupné prostriedky, pretože neviete čo sa za dverami skrýva. No a viete, čo je na tom najvtipnejšie? Že takto to funguje so všetkým v hre. Človek, ktorý by to označil adventúrou, čo logickou hrou, by od pravdy ďaleko nebol. No poďme sa pozrieť aj na to ostatné…
Zničiť, zabiť, rozrezať, anihilovať…:
Určite ale minimálne podľa shotov tu naokolo vidíte, že bez strieľania sa nezaobídeme (i keď kolujú chýry, že hra sa dá zahrať bez jediného zabitia!, i keď pán Spector sa nechal počuť, že jedného alebo dvoch predsa zabiť musíte ;)). Zo začiatku budete na zbrane tak akurát nadávať, lebo netrafíte ani starú belu, ale keď niečo investujete do schopností práce s nimi, potom to bude iné kafe. Zo začiatku budete vďačný za Bodec, ktorý je skvelý na omračovanie protivníkov, neskôr hlavne za tichú pištoľ a veľa tieňov. No potom (ak sa touto cestou vydáte, samozrejme), so schopnosťou Pušky na úrovni Majster môžete jedinou ranou odrovnať hocijakého humanoidného súpera na akúkoľvek zdialenosť Vašou ostelovačkou, ktorú som si ja veľmi obľúbil… …len tých nábojov by mohlo byť viac ;). No kľudne môžete zostať aj pri chladných zbraniach, ktorých prim hrá ultimátna technická hračka menom Drak, čo cestou rakiet a zmeniť sa na bežiaci tank (i keď ten pohyb čo predvádzate s raketometom sa behom nezvať teda nedá ;)).
/Augmentations updated/:
Spomýnam nejaké vylepšenia, ale neviem či si to viete dobre predstaviť, teda kedže ste tak napolovicu robot je Vaše telo plne upgradovateľné. Od očí cez srdce až po nohy. Vylepšiť sa môžete úplne celý a dokázať neuveriteľné veci; od typického uzdravovania po také lahôdky ako neviditeľnosť, nesmrteľnosť v podobe štítu, obrovská sila či umelé srdce, ktoré vylepší všetky Vaše “funkcie”. Toto má na hru vplyv celkom zásadný, pretože Vám hlavne bojové situácie vie pekne uľahčiť, no aj okoreniť. Len si predstavte, že beháte s neviditeľnosťou okolo nepriateľov a oni sa len zmätene pýtajú; “Kto je tam?”. Toto je vylepšovanie fyzické, no je tu aj klasickejšia rpégéčkárske vylepšovanie schopností ako pačenie, elektronika, výbušniny, liečenie, plávanie… …uf je toho fakt dosť a čo ma trošku štve je, že hra je skrátka postavená tak, aby ste v žiadnom prípade nemali možnosť využívať všetkych schopnosti naplno…
Transmission end:
Posledný odstavec… Určite sa u určitých osôb už robí pena okolo úst, že ne tu nerozoberám jeden z najlepších príbehov, aký v hernom thrillery objavil, ale prečo by som mal? Vy na strane dobra… Dobro, ktoré Vás hneď v jednej z prvích misií pošle zkonfiškovať kanister Ambrosie (to je ta hore spomýnaná protilátka), aby ho tý zlý teroristi nemohli lacno predávať chudobým ľudkom po kanáloch. Stále sme tý dobrý? V New Yorku ? V Hong Kongu? Či v inej krajine, ktorú v tejto pecke navštívime? Objavte si to samy. A kľudne si to dajte viac-krát za sebou, pretože koniec nemusí byť len jeden a verte, že aj po tých cca 18 hodinách čistého herného času, čo tu strávite nebudete mať pocit, že už máte dosť… A zápory? No raz mi vypadla jedna textúra v grafickom spracovaní, ktoré mozog z hlavy nevykopne, ale okrem trárí postáv je všetko pekné a rýchle, čo si v dobe vydania len tak hocikto povedať nemohol :).
Verdikt:
Cyberpunková nirvána, ktorá dnes neuchváti grafikou, ale stále ma toho ešte veľa čo naučiť príbehom a hlavne vypilovanými hernými postupmi.
Hodnotenie:
9,1/10

Písal sa rok 2001 a do našej domácnosti sa dostalo prvé poriadne PC. Začali sa hrať hry… Druhá ktorú sme s otcom prešli úplne do konca bola Serious Sam: The First Encounter, ibaže v nej sa píše rok iný…
Sam, I am!:
Zem sa naučila využívať vysoké technológie, ktoré jej dovolili cestovať medzi dimenziami… Ale… V 22. storočí ľudstvo čaká úder. Začnú naň útočiť monštrá, ktoré nejde nijako zastaviť. Poslednou šancou je poslať niekoho na nebezpečnú cestu do minulosti, kde treba zničiť zlo v jeho zárodku. Miesto: Egypt, rok: 1378, osoba: ?. Zem vybrala toto najlepšieho, najsilnejšieho, žijúcu legendu menom Sam “Serious” Stone a Vás doňho prevtelila.
Yeah, baby!:
Pokiaľ budete túto hru brať vážne? Potiaľ ako uvidíte Vaše zhmotňovanie pri teleportácií, potom sa nastane tma a… BUM! AU!, prvý výbuch smiechu xD. Tak a ste zrazu v hre, kde na Vás hneď začnú vybiehať kreatúry, s ktorými si príliž nepokecáte, pretože jedným z ich hlavných znakov je, že nemajú hlavu. Ale tu treba jednať vetou; “najskôr strieľaj, potom sa pítaj” …ibaže tu len tak strieľať neprestanete. Ak budete vydesený začiatkom druhého levelu, tak ďalej ani nechoďte, pretože ak ste doteraz zabíjali po jednom, tu budete zabíjať po stovkách. Niečo Vám to pripomýna? Počujem Doom? Myslím, že Doom je hra, s ktorou sa hodí porovnanie, ale toto je predsa na úplne inej úrovni.
Headless: Ááááááááááááá, Sam: Áááááááááá:
Čo za hrôzy sa skrývajú v starom Egypte? Tak narazíte na Bezhlavcov, ktorý moc sily nepobrali, ale zase vedia dobre mieriť a sú ich tri druhy, na Koníkov teda vlastne len kostry, sú celkom odolný a navyšie nebudete bojovať skoro nikdy s menším počtom ako 50, Býci, obľúbenci môjho brata, buldozér s dusíkom, rýchly, stredne silný a je ich veľa, Roboti, inak pomenované aj Sliepky, sú dva druhy podľa veľkosti a bojuje sa s nimi dobre (dobre blbý výraz), Škorpióni, nie práve odolný, ale ich guľometu sa je ťažko uhnúť, Anjeli, rsp. Anjelice, sú slabé, ale je ich veľa, takže strieľať do húfu (to vlastne platí pri všetkých enemákoch), ďalej Elementáli, Žabky, Zelenáči, Bossovia… AI by som nazval dosť spartakiádnou, pretože čo nemajú v hlave, nahradzujú počtom a všetci robia to isté, idú po vás. No ale Vy narozdiel od nich máte vždy niečo v rukách. Btw. chcel som tu dať fotku, ale potom som si to rozmyslel. Hra Vám totiž na koniec prinesie najväčšieho záverečného bossa, akého som mal za svoj život možnosť vidieť a ak tu niekto vidíte shot lávového elementála, tak ten je ešte celkom malý ;).
Uo, look at size of this thing!:
Čo teda v tejto doomvke budete držať s rukách? Hádajte nejakú zbraň (ja viem, že tu máme shoty, ale aj tak každý povie brokovnicu :)). Zastúpené sú všetky kategórie, silný nôž (i keď kôli bežnému počtu nepriateľov celkom neefektívny), kolty, dve brokovci, samopal, raketomet, granátomet, star-wars gun (domáci názov :)), ďalej najimpresionistickejšie zbraň akú som mal možnosť ovládať; rotačný guľomet, či tiež podobne renesančnú vec; uránové delo. Nábojov je veľa aj do najsilnejších zbraní, ale to neznamená, že ich aj budete stále využívať. Vyváženosť s akou sa na Vás rútia nepriatelia s tým, aké zbrane na nich používate je skutočne chirurgická.
Sam: *whistle* /Indiana Jones theme/:
Prví Serious Sam je starý už viac ako 6 rokov, čomu odpovedá… Čo to trepem? Nie! Jedna vec, ktorá prekvapí je stále nádherné grafické spracovanie, i keď postavy už niesú to čo bývali, pohľad tretej osoby je hnusný, ale exteriéry, slnečné efekty, efekty zbraní… To sa vôbec nezmenilo a stále to veľmi lahodí oku. Hre boli v dobe vydania vyčítané neľudské nároky na hardware, čo Vás dnes asi rozosmeje, pretože sa hovorilo o 800MHz procesore a 64 Ramke :). Mapy niesú rozľahlé, sú OBROVSKÉ. Môžete dokonca veľmi ďaleko zájsť až “mimo hru”, Egypské stavby sú nádherné, veľkopené, síce trošku hranaté, ale zase môžete ničiť sochy bohov, bez toho aby si na Vás vylievali zlosť, i keď táto hra o tom vlastne je…
…to be continued:
Mno čo mi ostáva dodať? Prečo hra nedostala 10 bodov? Tri veci; 1. ak si myslíte, že hra je oddychová strieľačka, tak voľte obtiaťžnosť veľmi nízko (máte 5 možností), pretože inak budete od nej odchádzať nahnevanejší, než aký ste boli, 2. dĺžka; 5 a pol hodiny na obtiažnosti normál je skutočne málo, ale predsa, ruku na srdce, je to preto, lebo je až okato vidno, že hra nemá už čo ponúknuť, 3. toto neviem, či je priamo zápor, ale v mojom prípade som nenašiel nič, prečo by som sa mal tešiť na ďalší boj a hral som to rutinne, len aby som to dotiahol dokonca. Žeby predsa po rokoch stratila niečo zo svojho kúzla? Možné to je, ale i tak jej ostáva kopu plusov, kôli ktorým sa ju oplatí minimálne skúsiť.
Verdikt:
Najlepšie hlášky, jeden z najlepších soundtrackov, grafika prekonávajúca roky… Škoda dĺžky, ktorá je však “vďaka” repetitívnemu obsahu až príliž dlhá.
Hodnotenie:
7,9/10







