Starnem, blbnem alebo začínam byť proste čim ďalej tým viac bezcitný? Hmm, neviem, ale čo tak v poslednej dobe skúknem niečo čo som už videl niekedy dávno a ešte nereckol, tak som sklamaný ani neviem ako…
Tento film bol tuším tiež niekedy zábava.
Jackie Chan zabudne kto je a dostáva sa do nejakej vysokej hry veľkých zvierat.
Náhodou sa bije ako zo Street Fightera, nájde akúsi zvláštnu (a celkom pekný i keď s hrozným účesom) novinárku, ktorá očividne vie viac.. bla… bla… bla…
Proste také uchichotané, rýchle fight scény, autíčka čo behajú bžúmt kade-tade a občas ani po kolesách nie… Pre niekoho nenáročná zábava, mne s tým dajte pokoj…
Moje hodnotenie: 2/10
originálny názov: Ngo hai sui / Who Am I?
dĺžka: 117 minút
pôvod: Hong Kong
rok: 1998
réžia: Jackie Chan, Benny Chan
hrajú: Jackie Chan, Ron Smerczak, Ed Nelson, Norman Anstey, Bradley James Allan, Kane Kosugi
Za chvíľu neskorí večer…
Uff, tak na začiatok sa podelím o problémy s kategorizovaním nečakaného pokračovanie krásnej záležitosti
Som hrdý na to, že sa volám Daniel!
Poslušne oznamujem, že počet mnou prečítaných a Marcusssom preložených stránok mangy
Vyhralo volanie srdca…
Brý deň, dnes avizujem morálnu dy(i)lemu.
A je tu rozhodnutie, buď budem reportovať chapteríky ďalej, alebo sa naseriem a pôjdem dokončiť niečo svoje, lebo už sa zase cítim veľmi pokrytecky, keď Vám nič neprinesiem.
Marcusssík potešil a pod novou značkou Eva’s Resort štyrmi parádičkami.
Brý večer :D.
Ja sa fakt ospravedlňujem, toto je snáď nejaké moje zlihanie alebo čo, ale fakt som si po dosť dlhom čase našiel čas na film a náhodou bolo nedeľné doobedie (ja viem, nedeľa je iný deň ale cez prázdiny sa to pletie :D) a ja raňajkujem. Zrazu logo Disney a ja presedím 93 minút pri americkej komédií, hovoriacej o tom ako si istá Lizzie (moja čím ďalej tým obľúbenejšia Hilary Duff) prežije snovú cestu do Ríma, kde prežije lásku na školskom výlete s európskou popovou hviedou. Jéééj, úplná pohodička, síce preklišovaná, že je to až nevysloviteľné, končiaca tak, že sú všetky šťastný a každý dostane to čo si zaslúži. Fakt ja neviem :D, ale tak hodnotím relatívne dobre, pretože niesom znechutený ani zďaleka, ba cítim sa úplne veselo aj keď som dosť nekritický teraz :D.
Tak ja sa pomaličky chystám do nemocnice na neurológiu, no čo by som to bol za človeka keby som nechal len tak ležať novú Hinu? :).
Eidos vytvoril hrdinu… Skoro nemého, neuveriteľne chladného… Agenta 47. Agenta, ktorý robil svoju prácu čisto a bezictne. Potom prišiel nejaký ujo Gens, ktorý našiel nejakého plešatého uja s chlapčenskými črtami, spravil z neho taktiež bezcitného, ale zato masového vraha, ktorý ide cez mŕtvoly a legenádrne a občas skoro nemožne získateľné hodnotenie Sillent Assassin by dostal asi ťažko. No a taký je film Hitman. Percento agentov s čierovým kódom na temeni bolo fakt až príliž veľké. Áno, budeme cítiť priamo niektoré situácie z hier, užijeme si pár mäsiarčín, ale aj love story, ktorá zo začiatku pôsobí úplne ak plánovaný vtip, ale predsa precitne a pak budeme zase len hovoriť; “och, typické”… End.
No tak teda sme tu zase… Prekúsavám sa ďalšou kapitolkou Negiho dobrodrúžstva, ktoré by dnes malo konečne ukončiť trip po knižnici.