Recenzia – Terrorist Takedown: Covert Operations
Z vianočných darčekov by sa mal človek tešiť, ale dá sa to vôbec pri tejto hre? Ale vlastne aj celkom áno, svoju cenu si obhájila, ale kritickým okom je to hra, ktorá sa len tažko zapíše do naších sŕc. Prečo? Čítajte…
Volám sa Jake a som ostrí ako zuby 3/8, 56 článkovej, okrúhlej reťaze na pílu:
Takže takto sa Vám predsaví hlavný hrdina u mňa. Je to ten správny dršnák, ktorý si poradí v každej situácií a stále sype “skvelé” hlášky; napríklad: “Jé, oni majú guľomet, Ja mám raketomet!” alebo “Hmm, je to ako z filmu Davida Finchera” a tak. Spolu s Intelom (naskôr vymeneným na HQ) na dráte sa vydávate po stope mafiánsko-drogového bossa Dola Mendozu. Vlastne to z počiatku na nič také nevyzeralo, skrátka išlo o záchrannú misiu niekde v Kolumbií, ale nejako ste sa nepohodli s miestnymi a tak začnú jatky… Jatky, v ktorých nôž použijete len raz a to práve vtedy, keď Vám to povie vysielačka. Inak vôžete mať pri sebe naraz; nôž, mačetu, dve pištole, brokovnicu, tri samopale, granátomet, raketomet, sniperku, kušu a tucet granátov. Toľko k príbehu a k …ehm… výstoji, ktoré nemajú s Fincherovými filmami spoločné absolútne nič.
Z denníčka:
Vieme kde sme, ale čo tam? Takže prvá misia nám ukáže poľné letisko. A nielen to; ukáže nám toho oveľa, OVEĽA viac. Túto misiu som hral cca 2 a pol hodiny a dvakrát som ju reštartoval. Žeby ma tak bavila? Ale kdeže! Asi budete cítiť drsné spoilovanie, ale ako prevencia je veľmi potrebné. Preberáte sa do slnečného rána vo Vašom stane so sniperkou v ruke. Výjdete von, zoberie raketomet a z vysielačky sa Vám ozve centrála, že sa blížia nejaké APCčka, tak ich reku idete pohľadať, ale čoto čoto? Zrazu vás vysielačka zdrbe a Vy musíte nahrať posledný save. Tak teda fajn, okukáte mapu, na ktorej sa objavila jednotka v zátvorke, tak tam idete. Chopíte sa stacionárneho granátometu a čakáte. A ony tie APC fakt prídu. Vysporiadate sa s nimi a vysielačka škrečí, že na nás útočia z boku, tu sú síce nastavaný aj naši “spojenecký” vojaci, ale tý urobia tak hovno. Hold scripty čarovať nevedia. Vyriadite aj toto. Zrazu ide ďalšia, tentokrát obrnená tlupa po letískovej ploche. Sadnete sa granátomet na hummeri a po chvíli vybavené. Ale čo sa deje? Prichádzajú vrtulníky! Beriete raketoment a ďalej si viete predsaviť… A teraz čo je zaujímavé, budem citovať jednu časť z manuálu: “Nebudou to jednoduché mise, ve kterých byste hromadně likvidovali nepřátelé jako hrdiné nějakých nízkorozpočtových akčních filmů.”. Prečo som, ale misiu hral viac krát od začiatku? O tom ďalej…
Kolumbia; zem zasľúbená:
Džungľa, bažiny, dediny, tunely… Áno je tu všetko čo má byť. A miestami je to aj veľmi podarené. Ibaže… Totálne priamočiare. Tu sa dostávam k bodu, o ktorom asi chcete počuť; prekliatie prvej misie. Ono je totiž prvá misia jediná, kde by sa dal uplatniť nelineárny postup, pretože sa presuniete do ohradenej oblasti, v ktorej máte vyčistiť 3 budovy. Taktický rozum hovorí; celý objekt vezmen naokolo, vyčistím tretí objekt a potom tie ostatné pekne prekvapivo zozadu. Ono to aj tak ide, ibaže keď som to tak hral, prvé dva objekty boli hoci čisté, v úlohách zostali a mne neostalo nič len reštart misie. Ako pako som to spravil znova, pretože som asi myslel, že cestu menšieho zla mi hra teraz dovolí… Ako som sa len mýlil. Idem na to tretí raz. Krvopotne od prvého objektu zabíjam nepriateľov vo výhodných pozíciách až sa dostanem k chalupe poslednej a nasleduje ďalšia úloha (to že sa k nej dostanete cez zavretú bránu asi ani nechcete počiť…). Ďalšie misie Vám chvalabohu už takúto možnosť nedajú a podobný bug sa mi stal aj skoro na konci hry, ale opäť to vyriešil reštart.
Grafika, grafika… Ach tá grafika:
Hra využíva 4 roky starý Chrome engine, ktorý v dobe svojho vydania bol veľmi náročný, no poskytoval celkom peknú podívanú… No medzitým vyšla hra, ktorá mala nenápadný názvom Far Cry. Každý, kto chcel boj v džunli ho mal v tej najkrajšej a najčistejšej podobe. V TTCO (skratka názvu hry, aby ste rozumeli :)) je zastaralosť veľmi patrná, i keď sa obavia lokácie, ktoré sa dosť podarili… Hlavným problémom je, že hra nieje dobre optimalizovaná a paradoxne najviac FPS dostanete vo veľkým otvorených lokáciách a sekanie pocítite napríklad v maličkých tuneloch, čomu nechápem. Vrchol drzosti je, že náboje (skôr rakety) vybuchujú o oblohu! Tá sa mimochodom memôže ani len porovnať s oblohou v Morrowinde a ten je prosím pekne starý 5 rokov!
AI, AIIIIIIIIIIII, kde si?:
Schválne nepoviem, že by to chcelo lepšiu umelú inteligenciu, ale skôr, že by to chcelo NEJAKÚ umelú inteligenciu. Buď sú tu len priemerné scripty, alebo veeeeľmi chabá AI (skôr tá prvá možnosť). Nepriatelia vedia len strieľať a zomierať. Ak pár sekúnd kľačia, tak sa postavia a naopak. Dvakrát Vás poctia kotúľom a asi päťkrát sa spustia lanom, takže predsa to asi budú tie scripty :). TTCO je hra, kde ja asi najviac vojakov postavených k Vám chrbtom! Nereagujú na to, že im zastrekíte parťáka, nesmažia sa skryť keď do nich strieľate, proste serú na to. Ale ak sú náhodou k Vám otočený čelom, verte, že pokiaľ nieste od nich viac ako 500 m, tak budú po Vás strieľať ako žeravý a prekvapivo sa triefajú presne, ibaže účinky ich zbraní sú žalostné… Btw. a to som hral na HARD obtiažnosti. Mám niečo povedať o AI spolubojovníkov? Moc sa toho povedať nedá, pretože spoluvojakov budete mať len v jednej misií a tý zomrú za prvou zákrutou, PRESNE ZA PRVOU ZÁKRUTOU!
…a bude ešte horšie:
Ale to ešte nieje úplne všetko. Korunku najväčší zápor hry získava, tradáá jej načítavanie. Každé nové spustenie hry Vás “poteší” skoro 5 minútovým načítavaním a ešte niekoľko sekundovým zízaním na obazovku Standby. Ďalšie načítavanie už trvá tak dve sekundy, ale toto trpieť pri každom spustení… Hold je to tvrdá realita…
Verdikt:
Je to niečo nad 8 hodín (s loadingami presne 9,1666…) a nieje to dobrá FPS za 159.-. Za dvojnásobnú sumu môžete mať solídnu budgetovku, ktorá zabaví určite viac…
Hodnotenie:
4,0/10
Keitaro si už konečne môže hovoriť som doma…
Vianočný čas je Keitara plný učenia…
Áno, skutočne sa stalo to po čom som túžil!
Tento chapter ma úprimne prekvapil…
Druhé volume sa ukázalo v tej najlepšej forme, stačí si len prečítať podtitul :).
Takže ženská v bielom kimone je Motoko Aoyama a dosť sa jej bude týkať dnešný chapter.
Ktože to nemá plakať?
Ako sme naznačili niekde úplne na začiatku, Keitaro nieje práve inteligentný človek a vyzerá to tak, že síce šťastie v osobnom živote ako-tak prišlo, v tom školskom je to blbé…
Mal by som Vás trošku zoznámiť so ženským osadenstvom Love Hiny.
To čo pripútalo Keitara k Hinate-Inn (“český” názov tejto dievčenskej ubytovne) je prezradené v názve chapteru.
